Atyk

Môžem o sebe povedať, že nepatrím k tej skupine ľudí, ktorý každý koniec roka vítajú s očakávaním roka lepšieho. Som prílišný realista na to, aby som si dokázal vsugerovať niečo také. Preto som aj minulý rok skončil podobný článok slovami:

Nebol to najlepší rok, ale rozhodne ani najhorší. Nebudem si želať, aby ten nasledujúci bol lepší. Nevypláca sa to. Nech sa deje, čo sa má diať.

Rok 09 sa už nasťastie končí, a tak si môžem overiť, či sa moja zdržanlivosť vo vyjadrovaní vyplatila:

PRVÝ VZŤAH

Rok som síce začal skúškovým, ale na jeho konci sa akosi prudko zvrtol môj osobný život a ani neviem ako, zrazu som bol zadaný. S odstupom času môžem povedať, že to bola skúsenosť síce zaujímavá, ale rozhodne výber nebol správny. Preto sa to skončilo tak, ako bolo jasné skoro od začiatku.

SVADBA

Po mnohých a mnohých mesiacoch čakania sesternica konečne dospeli k termínu. A tak sa stalo, že prvého mája si povedali "áno" a konečne ukončili obdobie, keď Babička mala nemanželskú pravnučku a Krsnoša nemanželskú vnučku. Starší a konzervatívnejší jedinci si konečne mohli naplno vydýchnuť.

POŠTÁRSKE LETO ČÍSLO 3

Aj tretíkrát som sa zamestnal ako poštový doručovateľ. Tento rok to rozhodne bolo s predošlými rokmi neporovnateľné, keďže mi pribudla aj veľmi fešná kolegyňa môjho veku. Celkovo si odnášam z práce pekné spomienky. Teda s výnimkou manka 25 Eur (ktoré ale akosi nikomu nechýba), ďalej dvoch napadnutí od jedného psa a toho že ...

ZOMRELA KRSNOŠA

Úplne nečakane. V jednu chvíľu si chystala veci na koláč a v druhú ju odvážala sanitka. Zomrela na druhý deň. A mne sa pri tom do pamäti vryli ďalšie nezabudnuteľné obrazy ako napríklad ten, keď Babička stojí nad otvorenou truhlou a kričí "Prečo? Prečo?". Krsnošinou smrťou sa skončilo u nás v meste dvojmesačné bezúmrtné obdobie. Odvtedy visia na mestkom úrade vždy minimálne dve parte naraz ...

ZOMRELA MONIKA

Monika bola nevlastná krsnošina dcéra, ergo moja nevlastná sesternica a zomrela ešte 22. júna 2008. Len akosi sme sa to nedozvedeli. Zatiaľ som zistil len kedy zomrela a kde ju pochovali. Zbytok až budúci rok ...

POSTÚPIL SOM V RODOKMENI

Musel som kvoli tomu cestovať tri hodiny do banskej Bystrice, ale stálo to za to. Občas si človek musí urobiť radosť.

BOL SOM NA DOVOLENKE

Aj keď vyššia moc znemožnila cestu do Paríža, moc ešte vyššia ma odviala do Ríma. Teda vlastne mňa a Mišulku-Pišulku. Po rokoch som konečne vypadol ďalej ako do Čiech. A konečne som letel lietadlom, čo si patrične užili najmä moje uši. Ale super bolo. Akurát som sa dozvedel, že to u spolužiakov vzbudilo isté konšpiračné teórie. Ale čo, nech majú zábavu. 

BABIČKA DOSTALA PORÁŽKU

Deň pred mojim príletom a ochrnula jej pri tom ruka.

VRÁTIL SOM SA DO ŠKOLY

A uvedomil som si, že ju neznášam ešte viac, ako som myslel. Preto teraz hľadám nejaké riešenie vzniknutej situácie. A na to nájdenie mám ešte také tri - štyri týždne.

ZOMRELA PANI DURAJOVÁ

Deň pred mojimi narodeninami zomrela moja kamarátka a babičkina spolužiačka pani Durajová. Áno, mala 87 rokov. A áno, dalo sa to už čakať. Ale aj tak som zostal dosť v šoku. Nejaké dva mesiace pred tým som jej sľúbil návštevu a už to nemôžem splniť.

MOJA 21-TKA

Oslavu som akosi nestihol, pretože pár dní pred tým mala Babička ďalšiu porážku. A presne na moje narodeniny nám z nemocnice odkázali, že domov sa už nevráti. Lenže sa ešte nakoniec na pár týždňov vrátila. Oslavoval som nakoniec až 5 týždňov po narodeninách, a aj to úplne nečakane, keď sa Barborka zjavila u nás v bránke s tortou a darčekmi.

SKONČIL SOM S AUTOŠKOLOU

Po nekonečných 18tich mesiacoch som aj ja dostal do ruky tú (inak dosť neužitočnú) plastovú kartičku. Keby som neuzavrel dohodu s autoškolou, tak ich asi udám.

ZOMREL PÁN DOČOLOMANSKÝ

Pán Dočolomanský (=Štefko) bol spolužiak mojej Babičky a  zároveň náš sused. Bol najstarší z našej ulice a po ňom tento "titul" na jedenásť dní prevzala Babička. Pohreb pána Dočolomanského ukázal, že existujú ľudia rovní a rovnejší.

ZOMRELA BABIČKA

Po mnohých týždňoch trápenia zomrela 28. novembra v rovnakej izbe ako jej mama a manžel. Držal som ju za ruku.

DOKONČIL SOM MOJE (nateraz) "ŽIVOTNÉ DIELO"

Dalo to zabrať a strávil som tým spústu času, ale podarilo sa mi ako-tak spracovať dejiny dediny, odkiaľ pochádzala Babička. Keby som si švihol, mohol som to stihnúť kým ešte žila. Opozdil som sa o jeden mesiac. Teraz mi len zostáva prinútiť chlapa, čo z toho robil stránku, aby zapracoval moje vylepšenia a potom sa konečne mojimi výsledkami budem môcť aj pochváliť.

Tak. To by snáď bolo všetko. Teda asi toho bolo aj viac, ale momentálne mi už nič nenadapá. Nebudem si želať, aby rok ďalší bol lepší od tohto. V posledných mesiacoch som nadobudol totiž pocit, že vždy keď mám chuť vysloviť vetu "som šťastný", všetko sa prevráti a ja spadnem ešte hlbšie ako som bol pôvodne.

Preto na záver len - šťastný nový rok, Vám všetkým.