Atyk

Taká ponožka, to je vlastne úplne skvelá vec. Niečo ako živý organizmus. Napríklad raz dávnejšie sme sa doma rozhodli, že ponožky budeme dávať do prádlového koša v pároch a teda po vypratí ich nebude treba triediť. Stačilo urobiť uzlík. Lenže! Samozrejme sme ich z pračky vytiahli vždy nepárny počet. No ako inak sa to dá vysvetliť, ak nie ich svojbytnosťou?

Kým ponožky neboli, ľudia si okolo nôh obväzovali handry. Tu je vhodné sa zamyslieť. Ak niekomu povieme, že je handra, je to naozaj urážka? Veď taká handra pred pár storočiami bola jeden z najlepších priateľov človeka ... Ale naspäť do súčasnosti ...

U nás už roky funguje funkcia "ponožkára". Som to JA. Táto funkcia zabezpečuje všetky kroky nakladania s nimi. Teda okrem jedného a to síce zberu bratových špinavých, ktoré necháva po celom dome, väčšinou najmä v kúpeľni a pred televízorom. Ale naspäť k ponožkárovi. Prvoradou úlohou tejto osoby, je dokonale rozvrhnúť umiestnenie ponožiek na sušiaku. Zo skúsenosti viem, že na náš sa ich zmestí 5 do jednej rady. Rád je spolu 10. To je 50 ponožiek, čo je 25 párov. Prvotná logika hovorí, že ak pri vešaní vyplním párny počet miest, tak konečné triedenie bude veľmi ľahké. A pozor! Dnes som sa tiež takto potešil (čo svedčí o úbohosti dnešného dňa). Čiže "vyplnil som párny počet, len ich spárujem". A houby! Zase mi na stole zostali štyri rôzne bezpárové! Čo ma opäť privádza k tomu organizmu - nemajú nejaké mimikri??? Proste obranu pred spárovaním. Veď aj niektorí ľudia sa spárovaniu bránia všemožnými spôsobmi...

Inak, k tomu vešaniu. Z fyziky vieme, že rýchlosť sušenia závisí od veľkosti povrchu sušeného predmetu. Aj preto je rozvrhnutie dôležité. A zatiaľ sa tomu nikto nedivil okrem VyB...

Krokom dva je samotné triedenie, čo by mohlo byť zaradené ako samostatná disciplína nejakých hier. Prebieha nasledovne:

1. Ponožky berieme po jednej a to tak, že ich súbežne s braním navliekame na ruku aby sme videli, či nie sú deravé. Tento krok by mohol odpadnúť, ale len pokiaľ nemáte totálne neschopného mladšieho brata, ktorý nevie, že deravá ponožka patrí do koša odpadkového!

2. a) ak ponožka prešla kontrolou, putuje na jednu z troch kôpok "JA-BRAT-MAMA". Prirodzene najväčšia z nich je "BRAT"

2. b) ak ponožka neprešla kontrolou, končí na kope na zemi a jej životná púť sa pomaly schyľuje ku koncu, alebo skôr ku dnu (smetiaku)

3. Nasleduje triedenie jednotlivých kôpok. Toto je po presnom dodržaní predošlých krokov naozaj maličkosť.

Ale!!! Ako zo skúsenosti vieme, vždy sa nájdu ponožky, ktoré nepatria nikomu a silne sa tvária, že sú single a je im to úplne fuk. Tieto ponožky majú tiež svoje miesto. V našom prípade je to biele vrecko s mašličkou, ktoré má (nečakane) tiež svoje miesto a to buď pod schodami alebo pod regálom v komore. V tomto vrecku sa raz za čas ocitne aspoň jeden kus každého páru. Raz za týždeň je obsah tohoto vrecka prirovnaný k aktuálne bezpárovým ponožkám. A tak to ide, až kým sa mama nenaserie a nedá ich krstnému, aby ich zodral v záhrade.Takto použité ponožky končia rovnako ako ponožky z bodu 2.b)

Na záver jeden ponožkový vtip:

Rozprávajú sa (vtedy ešte budúca) právnička a (vtedy ešte budúca) matfyzáčka.
Právnička: "Všimli ste si, že keď triedite ponožky, zostane vždy minimálne jedna nepár?"
Matfyzáčka: "A maximálne koľko?"

(Pokiaľ ste si pri čítaní pomyseli, že autor článku musí byť totálny magor, tak vedzte, že dnes iba prežil totálne jodida día, ale nie je o tom schopný napísať skôr ako zajtra)