Atyk

Posledné dva týždne sa viac (alebo menej) snažím po dlhom čase urobiť poriadok v papieroch na stole/pod stolom/v stole. Že vraj tento "môjsystém" bordel pôsobí zle na podvedomie a spôsobuje neustále napätie. Alebo tak niečo. Proste rady z nejakého múdreho časopisu typu Brejk, alebo mamina Báječná žena alebo Elenkina Eva (či ktorá slečna). Úprimne povedané - je jedno ktorý z nich, aj tak to píšu asi tí istí ľudia, len vymenia pohlavie hlavnej/ého hrdinky/u.

No ale naspať k téme - môj popud k upratovaniu neprináša takýto inteligentný článok, ale moja mama. Je totiž dosť nepríjemné pri každej hádke si vypočuť aký mám "Mrdnik" na stole a ako by som to mal "J***núť do koša" a tak. Čakám len kedy to dospeje do fázy z dávneho detstva, kedy sa u nás konali pravidelné večerné razie do detskej s následným upratovaním dlho no noci. Princípom tohto upratovania bolo "vyhodiť čo najviac". Teda samozrejme len zbytočné veci, ale aj na tie je množstevná norma. Nechápem odkiaľ sa nám tie "zbytočnosti" v izbe brali, keď brat bol v škôlke a ja na prvom stupni. Pochybujem, že sme si naznášali kvantá nepotrebných vecí. Ale NORMA je NORMA!

Ale opäť naspäť k téme - každý jeden papier ktorý sa mi dostane do rúk si pečlivo prečítam a potom rozhodnem, čo s ním. A tak sa mi dostali do ruky aj listy "Čo chcem do konca života stihnúť" a "Čo musím urobiť". Plus jeden neoznačený so zoznamom vecí veľmi akútnych.

Mám plány. Veľa plánov so svojím životom aj so sebou samým. Priznávam, že sú tam aj veci typu dať si vybieliť zuby, mať normálny účes, začať cvičiť, pribrať, vylepšiť si pleť, prestať si olamovať nechty a tak. Veď treba aj trochu povrchnosti. Ta to už kde by sme boli bez nej  ...

Potom sú tu ale aj veci seriózne. Veľmi veľa veľmi serióznych vecí, ktoré úspešne už roky odkladám. A pritom mnohé neznesú odklad. Len moja novoobjavená lenivosť akosi vyhráva nad pôvodnou pracovitosťou. Viem, že si škodím. A môžno aj iným. Že keď niekomu niečo sľúbim a potom to skončí na niektorom zozname, asi tým dotyčného nepoteším. Ale tak ja si neviem pomôcť. Zlenivel som. Tak ma zastreľte, alebo obeste, alebo utopte. Je to predsa zločin.

Ale mienim to zmeniť. Už seriózne. Hneď zajtra odnesiem papiere na súd, potom s Krsnošovou pomocou zavesím korkovú nástenku (ktorá tu asi 6 rokov odpočíva opretá - no nebol jednoducho čas). Ďalej steny - treba ich zaplniť. Konečne som zavesil anjela. A aj som sám zatĺkol klinec! Jupíííí! Som skutočný chlap!!! No a potom na nástenku zavesím moje zoznamy a ide sa škrtať. A čo najrýchlejšie. Veď babička sa bojí že či ma neprežije. Tak čo keby. Proste mám od zajtra veľa na práci. Držte mi palce, nech ten týždeň do dovolenky využijem čo najpilnejšie :)