Atyk

Tak sa mi po dlhých týždňoch ozvala. Že bola na dovolenke v Chorvátsku (a predtým vo Fínsku). Nezabudla povedať, že s Martinom. Len sa všemocne snažila zamaskovať, ktorý Martin to je. Možno nejaký pokus o vyvolanie žiarlivosti alebo čo. Neviem.

 Že vraj aby som jej poslal fotky čo som jej sľúbil. Sme sa fotili keď sme boli spolu niekedy vonku. Ešte sme tuším ani spolu nechodili. A potom ešte na Noci múzeí. To bola pre nás významná noc. Práve včera som premýšľal čo s tými fotkami. Ani neviem ako som k nim prišiel. Nepozeral som si ich odkedy sme sa rozišli. Žiadna nostalgia za starými dobrými zadanými časmi.

 Bol to môj prvý vzťah. Prvý a jediný za 20(skoro jeden) rokov života. Jeden večer sme chceli spolu pozerať filmy a akosi sa to zvrhlo. Potom dva mesiace trvajúca fáza "nemáme vzťah, len občas trošku prehupneme za hranicu" a potom keď sme spolku skončili v posteli akosi bolo nutné dať tomu nejaký verejne použiteľný názov. Tak sa zrodil Vzťah. Od uplného začiatku z mojej strany nechcený, len ja proste neviem niektorým ľuďom povedať NIE. Teda zmohol som sa už po dvoch dňoch, ale akosi som to vzdal keď sa pustila do plaču uprosted Coffee&Co. A potom ďalšie pokusy o rozchod a zakaždým som musel uznať, že to vlastne nemyslím vážne, že to je len chvíľková slabosť alebo tak. Ja viem, som slabý. Nie som chlap. Neviem si stáť za svojim. Ale tak presvedčte svojimi argumentami ženu čo bola roky debatérkou. To bolo nad moje sily. A navyše vždy plakala. Plakala až nemohla dýchať. Preto som to vždy vzal späť.

No a potom ten sex. Stále len sex, sex, sex. Chvíľami som mal pocit, že na nič iné nemyslí. Možno keby na mňa tak netlačila, tak by som s tým nemal problém. Takto zostalo len pri slovách. Aspoň v tomto som vedel povedať to NIE. Teda vlastne áno - mal by som s tým problém. Proste mám nejaké pravidlá a hodnoty. Hlásim sa k nejakému náboženstvu. Tak jej proste to "potešenie" urobiť nemôžem. (I keď to opäť zaváňa tým, že som asi divný. Priateľka sa mi núka od samého začiatku vzťahu a ja jej poviem NIE. To by asi normálny chlap nepovedal ...)

Po dvoch mesiacoch som si povedal, že už mám dosť. Začalo to úplne nevinne. Samozrejme bol za tým Facebook. Facebook náš Všemohúcy. Proste som si robil test o tom koľko budem mať detí. Výsledok že tuším 3, ja som okomentoval že chcem možno aj štyri. Ale ona nie. Ona chce maximálne (!) jedno. Ale zato Barborka chce veľa detí. Vždy na ňu žiarlila. Vždy vlastne žiarlila na všetky moje kamarátky (s výnimkou Miladky, lebo podľa nej sa asi nevidela v zrkadle). No a tak sa vlastne test na FB stal zdrojom ďalšieho ohňa na streche. A pre mňa konečne odhodlaním skončiť to. Veď to je pod moju úroveň vypočuť si prednášku vždy keď sa stretnem s kamarátkou, bývalou spolužiačkou, alebo spolužiačkou. A potom už aj keď mám povinnosti doma alebo začnem chodiť do práce. Proste prednáška vždy keď som mal na pláne niečo iné ako ju.

Bolo to možno kruté. Ja neviem. Chcel som to spraviť nejako nenásilne. Vysvetliť jej, že ja mám úplne iné predstavy o budúcnosti. Že ona chce kariéru a dieťa "aby sa nepovedalo" a ja chcem rodinu. Jasné, že aj kariéru, ale aj rodinu. A vôbec, ako by sme asi tú budúcnosť viedli, keď každý sme iný? Pri priateľstve opačné názory nevadia, ale tak vo vzťahu by sme mohli mať aspoň niečo spoločné. Musím síce priznať, že som jej nepovedal skutočnú príčinu PREČO. Veď zase to nemôžem - povedať jej "Ja sa zadusím" (tak som to zhrnul Barborke). Ani ten druhý dôvod som jej nemohol povedať.

Plakala. Plakala asi 5 hodín. Neviem presne. Do Medickej sme prišli asi o tretej a odišli sme až keď nás vyhodili. A celý čas plakala. Celý rozchod trval štyri dni. Áno, štyri! A stále dokola a dokola to isté. Skončilo to tým, že asi nie som ešte zrelý na vzťah. Ona tak usúdila a ja som jej povedal že má pravdu. Len aby to už skončilo. Potom ale vyšla s otázkami typu "Ako budeme fungovať?" No ako by sme asi fungovali? To si ako spíšeme pravidlá? Veď budeme fungovať úplne normálne. Sme priatelia už vyše roka, tak kde je problém? A potom "A ako budeme fungovať spolu?" (tým myslela "sexuálne"). Proste ona stále chcela aby sme spolu "žili". A keďže ja som asi divný, tak mi to prišlo divné. Proste je to bývalá. Tak čo mám ešte čo riešiť v tejto oblasti? Len ona nie. Ona mi povie, že by si vedela predstaviť aby sme normálne pokračovali a jedného dňa prešli ešte ďalej. To len mne to príde choré? Alebo zvrhlé? Divné? No nezačnite sa jej potom vyhýbať ...

Proste som asi divný. Celkovo mi to tak vychádza. Som staromódny, pretože nemôžem mať sex s bývalou. Lebo mám svoje zásady. A keďže som ich raz nedodžal, budem to počúvať celý život. "A predtým ti to nevadilo?"

Viem, že by to nefungovalo. Možno nie z tých dôvodov, ktoré som našiel. Možno som len príliš náročný. Mám nejakú vysnívanú predstavu môjho života a nechcem sa jej úplne vzdať. Viem, že vzťah je o spolužití. Ale spolužitie nie je o bezvýhradnom podriadení. A to ona podvedome žiadala. Úplnú oddanosť, prerušenie kontaktov, zavrhnutie rodiny a priateľov.

Ak je vzťah o tom, tak potom naň nie som zrelý. Nie som zrelý na podriadenie a sex bez citov...