Atyk

Písať o Eve je pre mňa akousi výzvou. Jednak preto, že zomrela päť rokov pred mojím narodením a teda sme sa nemohli stretnúť. A jednak aj preto, že všetci moji blízki, ktorí ju poznali, už buď zomreli (Krsnoša), nemôžu mi nič povedať (Babička) alebo boli primladí (Mamina). Preto všetko čo viem pochádza len z pár útržkov v rozhovoroch, zväčša s už spomínanou Krsnošou. Dokonca aj ten dátum úmrtia mám len od nej, a nemám ho ani ako overiť ...

Náhoda chcela, aby som tento článok načasoval na výročie jej smrti. Nedávno totiž zomrela pani B. z Prostrednej ulice a práve ona bola Evinou kolegyňou. Pani B. mala vyše 70 rokov. A toľko by mala aj naša Eva - 73. Keď som čítal parte pani B. na bráne mestského úradu, napadlo mi pozrieť sa, kedy vlastne zomrela Eva ...

Eva bola jediné dieťa dedovej sestry a jej manžela, poštového úradníka. Marči s Lájosom sa (predpokladám) nemali naozaj radi, nakoľko to bolo partnerstvo dohodnuté ich vlastnými rodičmi. Teda minimálne zo strany tety Marči. Keďže ona bola dedovou sestrou, z Evi to činilo maminu prvostupňovú sesternicu ...

O jej detstve neviem zhola nič. Neviem kde sa narodila, kam chodila do školy, nič, nič, nič. Viem, že študovala asi na nejakej zdravotníckej strednej. Ale aj tu vychádzam len z toho, že neskôr robila zdravotnú sestru v terajšom Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. A ani o rokoch jej štúdia neviem nič. A ani o rokoch potom...

Okolo nejakého roku 1963 alebo 4 sa vydala. Prvý a jediný raz. Svedkom na svadbe jej bol môj Dedo. Ale aj to viem len z fotografií. Predpokladám, že niekedy v čase svadby ju jej manžel presvedčil, aby prestúpila k evanjelikom. Ona mu to ochotne splnila. Postupne sa im narodili tri deti - dvaja chlapci a dcéra. A potom sa jej manžel rozhodol ujsť do Rakúska a už sa nevrátiť. To muselo byť koncom 70tych rokov. Zasa som preskočil nejakých 15 rokov o ktorých nič neviem ...

Eva zostala sama s tromi deťmi a s mamou zomierajúcou na rakovinu. Finančné problémy ale u nej nepredpokladám, kedže mala v rukách všetky naše rodinné cennosti, ktorých predaj uživil minimálne tri generácie mojich príbuzných a možno práve živí aj štvrtú. Ale to z môjho pohľadu hlavné, čo mala vo svojich rukách, boli informácie o generáciách našich predkov. Tie sa dozvedela od svojej mami, ktorá ich vedela od svojej mami, ktorá ... Eva našťastie porušila reťaz "matka-dcéra" a veľa vecí vyrozprávala mojej krstnej mame. A tá reťaz porušila znova a vyrozprávala ich mne...

Evina mama zomrela v roku 1978. Na pomoc s jej obliekaním si Eva zavolala mojich krstných. Keď k nej prišli, ona v kľude sedela na balkóne a fajčila cigaretu na takom tom old-skúl nástavci. Mama hovorí, že to bola necitlivá panička. Keď sa na to ale pozriem ja, mám skôr pocit, že po rokoch na onkológii si na smrť zvykla ...

Smrť samotnej Evi bola nečakaná, náhla. Jedného večera si ľahla spať a ráno sa nezobudila. Proste zomrela. Zdravá mladá žena zomrela v spánku. Kolónka "príčina smrti" v jej pitevnej smrti je dodnes prázdna. Proste jej nebolo vôbec nič...

Existuje jedna rodinná tradícia, ktorá by jej smrť mala vysvetliť, ale je mierne podivná. Moja pra-pra-stará mama mala nádherné (?) náušnice s čiernymi perlami. Má ich na jej jedinej zachovanej fotografii. Pred smrťou povedala svojej dcére, že ktokoľvek ich stratí, predá, alebo iným spôsobom dostane mimo rodiny, do krátkej doby zomrie. Eva tie náušnice zdedila a (ako už iste tušíte) jednu z nich stratila. Stalo sa tak tesne pred narodením mojej sestrenice. Čiže na prelome septembra a októbra 1983. Neskôr tú náušnicu našla v diere medzi parketami, ale aj tak zomrela asi šesť týždňov potom ...

Patrila do mojej blízkej rodiny. Žila pred pár rokmi. Žijú ľudia, ktorí ju poznali. A napriek tomu o nej vlastne neviem skoro nič ...

Eva R. rodená J., dcéra Ľudovíta J. a Márie Terézie rodenej L., narodená 1. I. 1936 na neznámom mieste, zomrela 18. XI. 1983 v Bratislave. Žila 47 rokov, 10 mesiacov a 17 dní.